Minimálna daň s. r. o. v roku 2026: Koľko zaplatíte, kto má výnimku a ako nestratiť možnosť zápočtu

Existujúca s. r. o. môže zaplatiť minimálnu daň aj pri strate, nulových príjmoch alebo dočasne prerušenej činnosti. Rozhodujú zdaniteľné príjmy (výnosy), zákonné výnimky a porovnanie vypočítanej dane s príslušným pásmom minimálnej dane.

Minimálna daň nie je daň z obratu

Pojem „daňová licencia“ sa medzi podnikateľmi stále používa, zákon však pracuje s názvom minimálna daň právnickej osoby. Jej podstata je jednoduchá: ak je daň vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako zákonom určené minimum alebo spoločnosť vykáže daňovú stratu, zaplatí minimálnu daň - pokiaľ sa na ňu nevzťahuje výnimka.

Dôležité je, že pásmo minimálnej dane sa neurčuje podľa zisku ani podľa bežného „obratu“ používaného napríklad pri DPH. Rozhoduje úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) za celé zdaňovacie obdobie, ktorý sa v daňovom priznaní právnickej osoby uvádza na riadku 560.

Firma s vysokými výnosmi a veľmi nízkou maržou preto môže spadnúť do vyššieho pásma minimálnej dane, hoci jej výsledná daňová povinnosť je nízka.

Pozor na častú chybu: Pri plánovaní nepoužívajte automaticky tržby, obrat na účely DPH ani účtovný zisk. Najprv si nechajte potvrdiť, ktoré položky vstupujú do zdaniteľných príjmov uvádzaných na riadku 560 daňového priznania.

Sadzby minimálnej dane s. r. o. v roku 2026

Pre zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026, platí päť pásiem minimálnej dane. Novinkou je suma 11 520 eur pri zdaniteľných príjmoch nad 5 miliónov eur. Väčšiny malých a stredných spoločností sa týkajú prvé štyri pásma.

Sadzby minimálnej dane

• Zdaniteľné príjmy do 50 000 eur vrátane - minimálna daň 340 eur
• Zdaniteľné príjmy nad 50 000 eur do 250 000 eur vrátane - minimálna daň 960 eur
• Zdaniteľné príjmy nad 250 000 eur do 500 000 eur vrátane - minimálna daň 1 920 eur
• Zdaniteľné príjmy nad 500 000 eur do 5 000 000 eur vrátane - minimálna daň 3 840 eur
• Zdaniteľné príjmy nad 5 000 000 eur - minimálna daň 11 520 eur

Pri spoločnosti s kalendárnym rokom sa nové piate pásmo prvýkrát prejaví v daňovom priznaní za rok 2026, ktoré sa štandardne podáva v roku 2027.

Pri daňovom priznaní podávanom v roku 2026 za kalendárny rok 2025 sa ešte pri zdaniteľných príjmoch nad 500 000 eur uplatňuje maximálna minimálna daň 3 840 eur.

Kedy s. r. o. minimálnu daň skutočne zaplatí

Pri zostavení daňového priznania treba porovnať dve sumy: daň po relevantných úľavách a zápočte dane zaplatenej v zahraničí a minimálnu daň podľa príslušného pásma.

Ak je vypočítaná daň vyššia alebo rovná minimálnej dani, spoločnosť zaplatí vypočítanú daň. Ak je vypočítaná daň nižšia alebo firma vykáže daňovú stratu, zaplatí minimálnu daň.

Pri výpočte postupujte nasledovne:

1. Zistite zdaniteľné príjmy (výnosy).
   Nevychádzajte iba z tržieb alebo z účtovného výsledku hospodárenia.
2. Vyberte správne pásmo minimálnej dane.
   Pri presnom dosiahnutí hranice zostáva firma v nižšom pásme. Vyššie pásmo sa použije až po prekročení príslušnej hranice.
3. Overte zákonnú výnimku alebo nárok na polovičnú sadzbu.
   Niektoré subjekty minimálnu daň neplatia, iné ju môžu znížiť na polovicu.
4. Porovnajte minimálnu a vypočítanú daň.
   Na úhradu pôjde vyššia z týchto súm po zohľadnení pravidiel daňového priznania.

Kto minimálnu daň neplatí

Pre bežnú s. r. o. sú najdôležitejšie najmä tieto výnimky:

• Novovzniknutá spoločnosť za prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom jej prvýkrát vznikne povinnosť podať daňové priznanie. Výnimka neplatí pre právneho nástupcu spoločnosti zrušenej bez likvidácie.
• Spoločnosť, ktorá aspoň časť zdaňovacieho obdobia prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.
• Registrovaný sociálny podnik.
• Spoločnosť za zdaňovacie obdobie počas likvidácie alebo konkurzu. Za obdobie pred vstupom do likvidácie alebo pred vyhlásením konkurzu však môže vzniknúť povinnosť zaplatiť pomernú časť minimálnej dane.
• Daňovník od zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Ak sa konanie skončí bez vstupu do likvidácie, môže vzniknúť povinnosť podať dodatočné daňové priznania a daň doplatiť.

Mýtus o novej firme: S. r. o. založená počas roka spravidla neplatí pomernú minimálnu daň za svoje prvé zdaňovacie obdobie. Ide o zákonnú výnimku pre novovzniknutého daňovníka, nie o automatický mesačný výpočet.

Kedy sa minimálna daň znižuje na polovicu

Ak priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím predstavuje najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, minimálna daň sa znižuje na polovicu.

Pri najnižšom pásme tak minimálna daň predstavuje 170 eur. Pri pásme so zdaniteľnými príjmami do 250 000 eur ide o sumu 480 eur.

Do splnenia tejto podmienky sa však nezapočítava každý človek, ktorý pre firmu vykonáva prácu. Metodický pokyn výslovne upozorňuje, že osoby pracujúce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru sa do evidenčného počtu zamestnancov nezahŕňajú.

Firma preto musí vychádzať zo správne vypočítaného priemerného evidenčného počtu, nie iba zo zoznamu všetkých ľudí, ktorí pre ňu pracujú alebo s ňou spolupracujú.

Skrátené zdaňovacie obdobie: Kedy sa počíta pomerná časť

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, minimálna daň sa vypočíta ako jedna dvanástina ročnej sumy vynásobená počtom kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Typicky ide o obdobie pred vstupom do likvidácie, pred vyhlásením konkurzu alebo pri zmene zdaňovacieho obdobia.

Príklad

S. r. o. vstúpi do likvidácie 15. apríla a za obdobie od 1. januára do 14. apríla patrí do pásma s minimálnou daňou 960 eur.

Pomerná minimálna daň za štyri kalendárne mesiace predstavuje 320 eur:

960 eur ÷ 12 × 4 = 320 eur

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie počas likvidácie už spoločnosť minimálnu daň neplatí.

Zápočet minimálnej dane: Peniaze sa nevracajú automaticky

Ak firma zaplatí minimálnu daň vyššiu než daň vypočítaná v daňovom priznaní, kladný rozdiel môže využiť v troch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Nejde však o bežný daňový preplatok, ktorý si možno celý odpočítať hneď, ako firma dosiahne zisk.

Zápočet je možný iba voči tej časti budúcej daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje minimálnu daň platnú pre dané budúce zdaňovacie obdobie. Ak budúca vypočítaná daň iba dosiahne úroveň minimálnej dane, spoločnosť nemá sumu, voči ktorej by mohla starší rozdiel započítať.

Praktický príklad zápočtu

Firma so zdaniteľnými príjmami 180 000 eur vypočíta daň vo výške 500 eur, ale musí zaplatiť minimálnu daň 960 eur.

Rozdiel 460 eur môže evidovať na budúci zápočet.

Ak v nasledujúcom roku vypočíta daň 1 400 eur a jej minimálna daň bude opäť 960 eur, môže započítať najviac 440 eur. Po zápočte totiž stále musí zaplatiť minimálnu daň 960 eur.

Zvyšných 20 eur môže spoločnosť skúsiť využiť počas zostávajúcej zákonnej lehoty.

Evidencia nepoužitých rozdielov je preto kľúčová. Nárok, ktorý firma v trojročnej lehote nevyužije, zanikne.

Nárok zaniká aj ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie alebo konkurzu a ku dňu zrušenia spoločnosti bez likvidácie. Pri plánovanom ukončení alebo zlúčení firmy preto treba preveriť staršie nároky ešte pred uskutočnením nezvratného právneho kroku.

Preddavky na daň sú samostatná otázka

Zaplatenie minimálnej dane samo osebe neznamená, že firma bude automaticky platiť preddavky na daň v rovnakej výške.

Preddavky sa určujú podľa pravidiel § 42 zákona o dani z príjmov a vychádzajú z dane určenej na tento účel v daňovom priznaní, nie zo samotnej minimálnej dane.

Ak už firma preddavky zaplatila a ich suma prevyšuje výslednú minimálnu daň, rozdiel sa môže použiť na budúce preddavky alebo sa môže na základe žiadosti vrátiť.

Súčasne môže firme vzniknúť samostatný nárok na budúci zápočet rozdielu medzi minimálnou daňou a vypočítanou daňou. Tieto dve veličiny si preto netreba zamieňať.

Tri situácie, ktoré by mal podnikateľ skontrolovať

1. Staršia „spiaca“ s. r. o. bez príjmov

Ak spoločnosť nie je novovzniknutá a nevzťahuje sa na ňu iná zákonná výnimka, nulové príjmy ju zaradia do najnižšieho pásma.

Pri nulovej alebo nízkej vypočítanej dani tak spravidla zaplatí minimálnu daň 340 eur. Samotná nečinnosť spoločnosti nie je dôvodom na oslobodenie od minimálnej dane.

Majiteľ dlhodobo nevyužívanej s. r. o. by preto mal porovnať každoročné náklady na jej udržiavanie s nákladmi a následkami riadneho zrušenia spoločnosti.

2. Firma v strate s výnosmi 320 000 eur

Spoločnosť patrí do pásma minimálnej dane 1 920 eur. Keďže vykázala daňovú stratu, zaplatí 1 920 eur, pokiaľ nemá zákonnú výnimku alebo nárok na polovičnú sadzbu.

Celá zaplatená suma môže byť evidovaná na budúci zápočet, ale iba pri splnení zákonných podmienok a počas trojročnej lehoty.

3. Nová s. r. o. založená v júni

Za prvé zdaňovacie obdobie od vzniku do konca roka minimálnu daň spravidla neplatí, a to ani vtedy, keď vykáže daňovú stratu.

V nasledujúcom zdaňovacom období už treba posúdiť štandardné pravidlá. Osobitnú pozornosť treba venovať prípadom právneho nástupníctva.

Praktický checklist pred podaním daňového priznania

Pred dokončením daňového priznania právnickej osoby si skontrolujte:

• Overili ste sumu zdaniteľných príjmov (výnosov) na riadku 560, nielen tržby alebo obrat na účely DPH?
• Porovnali ste vypočítanú daň s minimálnou daňou podľa správneho pásma?
• Skontrolovali ste, či je firma novovzniknutá alebo patrí medzi zákonné výnimky?
• Pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím ste overili 20 % podiel podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov?
• Pri kratšom zdaňovacom období ste vypočítali pomernú časť podľa počtu kalendárnych mesiacov?
• Skontrolovali ste staršie nároky na zápočet a posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom ich možno využiť?
• Pri plánovanej likvidácii, konkurze alebo zlúčení ste vopred preverili možnosť zániku nevyužitých nárokov?
• Vyhodnotili ste samostatne preddavky na daň a prípadný daňový preplatok?

Najčastejšie otázky o minimálnej dani s. r. o. 2026

Platí minimálnu daň aj s. r. o. v strate?

Áno, ak nejde o zákonnú výnimku. Práve vykázanie daňovej straty je jedným z dôvodov, pre ktoré sa minimálna daň uplatní.

Musí minimálnu daň platiť aj s. r. o. bez príjmov?

Existujúca spoločnosť bez príjmov spravidla patrí do najnižšieho pásma minimálnej dane 340 eur. Samotná nečinnosť spoločnosti nie je zákonnou výnimkou.

Platí minimálnu daň novozaložená s. r. o.?

Za prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom jej prvýkrát vznikne povinnosť podať daňové priznanie, ju spravidla neplatí. Výnimkou je najmä právny nástupca spoločnosti zrušenej bez likvidácie.

Kedy je minimálna daň splatná?

Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania. Pri spoločnosti s kalendárnym rokom je to štandardne do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, ak lehota na podanie priznania nebola predĺžená.

Možno zaplatenú minimálnu daň dostať späť?

Nie automaticky. Rozdiel medzi zaplatenou minimálnou daňou a nižšou vypočítanou daňou možno za podmienok zákona započítať počas troch nasledujúcich zdaňovacích období. Zápočet je možný iba voči tej časti budúcej dane, ktorá prevyšuje úroveň minimálnej dane.

Je daňová licencia a minimálna daň to isté?

V bežnej komunikácii sa výraz „daňová licencia“ používa ako zaužívané označenie. Aktuálny zákonný pojem je minimálna daň právnickej osoby.

Záver: Minimálna daň je aj otázkou plánovania

Pre malú alebo strednú s. r. o. nemusí byť najväčším rizikom samotná suma minimálnej dane. Častejším problémom býva nesprávne určené pásmo, prehliadnutá zákonná výnimka, neuplatnený zápočet alebo zánik nároku pri ukončovaní spoločnosti.

Minimálnu daň má preto zmysel preveriť ešte pred uzatvorením účtovníctva a pred rozhodnutím o likvidácii, zlúčení alebo inej reorganizácii firmy.

Odporúčanie pre podnikateľa: Ak vaša s. r. o. skončila v strate, má nízku maržu, je dlhšie neaktívna alebo plánujete jej zrušenie, dajte si výpočet minimálnej dane a evidenciu možných zápočtov skontrolovať ešte pred podaním daňového priznania.